Preskočiť na kategórie Preskočiť na hlavný obsah

Nový rok som otvorila veľkou zmenou, ku ktorej som dlho smerovala

Nový rok som otvorila veľkou zmenou, ku ktorej som dlho smerovala

Moji milí,

s príchodom tohto roka by som rada upravila svoje meno.

Akuira rodové meno

Mnohí z vás už počuli príbeh o tom, ako som sa prepojila s Akášickým zdrojom, ako prišlo uverenie, pochopenie a prijatie cez vyrovnanie energií k môjmu otcovi. Druhá časť príbehu je tá, že od svojho narodenia som niesla priezvisko iného muža.

Čo sa stane, keď za vás rozhodujú iní a vy to prijmete

V našej rodine nebola bežná situácia. S týmto priezviskom som žila, sprevádzalo ma a bolo mojou súčasťou, avšak netvorilo prepojenie mňa a mojej pozemskej rodiny. Tvorilo prepojenie s rodom, ktorý ma svojím spôsobom chránil určité roky, hoci nebol mojou súčasťou. Ani súčasťou môjho božieho plánu.

Bolo výsledkom rozhodnutia z času, keď za nás preberajú osobnú moc naši rodičia a príbuzní, ktorí majú možnosť rozhodovať za nás. V určitých okamihoch urobia za nás životné rozhodnutia, ktoré nám zmenia a ovplyvnia celý život.

Potom sa stáva, že sa cítime, ako keby sme boli v koži niekoho iného. A tak počujeme napríklad svoje priezvisko a nevieme celkom dobre, komu patrí. Postupne sa podvolíme a máme na to rôzne vysvetlenia, dôvody, až nakoniec prejde 40 rokov, ako u mňa, a stále máme priezvisko rodu, ktorý k nám nepatrí.

Čo sa stane, keď neustále prichádzajú signály a vy ich ignorujete

Zdĺhavou okľukou, kľukatými cestami som ospravedlňovala samu seba. Pochopenie toho, že je čas zmeniť priezvisko aj v hmote, som odkladala. Až začalo ku mne opakovane prichádzať meno Adam. Len tak. Počula som ho kde-kade naokolo. Pátrala som, odkiaľ to meno ku mne prichádza.

V rovnakom období cez moju priateľku prišiel channeling, v ktorom mi odovzdala informácie, že je čas vziať si naspäť to, čo mi patrí. Moje pôvodné priezvisko.

Prebehli mi po tele zimomriavky a svet sa začal točiť inak. Takúto veľkú zmenu som si nevedela predstaviť. Skôr som prijala zmenu v éteri. V hmote to bolo príliš veľa. Viackrát som si to prechádzala, ale rozhodnutie zmeny na všetkých úrovniach neprichádzalo.

Jedného dňa som povedala svojej priateľke, že súhlasím s priezviskom Adámeková a viem, že je mojou súčasťou, ale… Stále tu bolo nejaké „ALE“

Potrebovala som to celé naozaj pochopiť, dotiahnuť, doklepnúť. Rozumela som síce všetkému, ale potrebovala som to precítiť.

A preto sa stalo to, že vo veľmi krátkom čase po tom rozhovore s priateľkou som stála na parkovisku a parkovacia závora doslova pristála na mojej hlave. Mala som pocit, že som sa nárazom vryla do asfaltu.

Neustále som si opakovala, že sa cítim v poriadku a je mi dobre. Premohol ma však obrovský strach – strach o prežitie, život samotný.

Zároveň som vedela, že je to jasné doklepnutie – už tento výraz nepoužívam 🙂 – toho, čo som nevedela inak spracovať a prijať. Bolo mi to podsunuté takým spôsobom, aby sa všetko vo mne prepojilo.

Čo sa stane, keď budeme žiť to, čo k nám v pravde prichádza

Čakala som príliš dlho. Preto som nový rok otvorila touto zmenou. Oficiálny, hmotný súhlas z oficiálneho, hmotného sveta (rozumej: úrady) je potvrdený a tým sa moje priezvisko mení.

Preto mi prichádzala tá spojitosť s Adamom. Dostávala som rôzne upozornenia, signály, znamenia, že je čas zmeny. Je čas posunúť sa vpred.

Tým najvyšším zámerom a cieľom pre mňa je žiť v hmote to, čo prichádza z éteru a božského zdroja. Prepájať to s hmotou, s mojím poslaním na Zemi. Riadiť sa vesmírnymi zákonmi, Zdrojom a sprievodcami Akáše – v plnej viere, že to, čo ku mne prichádza, má základ v absolútnej správnosti a jednote pre najvyššie dobro mňa samotnej, mojej rodiny, priateľov a klientov. Všetkých.

pravda, ktorá k nám prichádza

Toto je súčasť môjho odkazu pre vás. Žime to. Je to nevyhnutné. Je nevyhnutné žiť v hmote to, čo k nám prichádza, či už v podobe intuície, meditácie, vhľadov, kníh, rôznych informácií… Naozaj to žime.

Nie je potrebné neustále pátrať po nových potvrdeniach, hľadať riešenia, ktoré sú pre nás najlepšie a neustále sa v tom prepletať. Nie je už potrebné dávať si „kvačky“ ku každému rozhodnutiu a vypisovať si zoznamy všetkých riešení.

My predsa v hĺbke dobre vieme, čo je pre nás to najlepšie. Tým všetkým potvrdzovaním a rozhodovaním si cestu iba predlžujeme. Je oveľa lepšie, keď postupujeme priamo a pravdivo. Tu a Teraz.

Riaďme sa našou intuíciou, zdrojom, poslaním. Nechajme sa viesť tým, čo je v našom srdci a prejavom našej pravdivosti. Vchádzajme do seba, do svojej sily a nechajme sa viesť. Nie je možné sa zmýliť.

S láskou,
Akuira